Situácia z nedele po havárii: poslanec Práva a Spravodlivosti Artur Górski, dáva rozhovor Naszemu Dzienniku kde hovorí: „Ak sa potvrdia informácie, ktoré pribúdajú, dá sa povedať, hoci bez stopercentnej istoty, pretože rukolapné dôkazy zatiaľ nie sú, že Rusko je v istom zmysle zodpovedné za túto katastrofu, za túto novú Katyň."
Zaujalo ma: síce dotyčný pán nemá „stopercentnú istotu", a zatiaľ ani „rukolapné dôkazy" ale informácie, ktoré „pribúdali" (odkiaľ?) už robia Rusko „v istom zmysle zodpovedné". Brilantné tvrdenie v kontexte v Poľsku historicky pochopiteľnej nepopulárnosti Rusov a Ruska, plus v konkrétnej situácii leteckého nešťastia na pre Poľsko tak tragickom mieste.
14.4., štyri dni po katastrofe sa Górski ospravedlňuje za zmienený rozhovor, prostredníctvom Gazety Wyborczej prosí ruskú vládu o prepáčenie za predošlé obvinenia a vysvetľuje ich: „Prosím, pochopte ma. Dával som rozhovor pár hodín po informácii o tragédii. Vtedy som bol v hlbokom šoku. Rozhovor som dal vo vlaku v Bielorusku, počas jazdy na miesto tragédie. O žiadnych detailoch havárie sme nevedeli. Okrem jedného - prezidentské lietadlo 101 sa rozbilo. Všetko čo som povedal novinárom bolo pod vplyvom emócií." A len pre úplnosť: kvôli celkovému rozruchu spôsobeného haváriou zabudol na vlastné interview z nedele, a teda nemohol odvolať jeho obsah skôr ako v momente keď je naň opýtaný Gazetou. Nešťastný výpadok pamäti mu zabránil ospravedlniť sa, inak „by bol už dávno rozhovor odvolal".
Nad čím rozmýšľam je: klame Górski alebo naozaj len trpí náhlymi akútnymi výpadkami rozhodovacích a rozpoznávacích schopností? Môže mať človek (iste inteligentný, dlhé roky spolupracovník bratov Kaczynských, od roku 2005 nepretržite poslanec) skutočne taký hlboký šok, že zodpovednosť za haváriou len tak spontánne zhodí na zhodou okolnosti nepopulárneho suseda? Nie som psychológ, povedzme teda, že môže. Akiste ale by v takej situácii nemal vyhľadávať novinárov, ono je to asi aj celkom náročné, sediac vo vlaku uprostred bieloruskej černozeme... . Čo sa tyká dementi rozhovoru: ľudské telo je nevyspytateľné, Górski nemusí byť jediný čerstvý 40tnik, ktorý si nemôže spomenúť na každý rozhovor čo dal pred štyrmi dňami pre celoštátne médium..
Iná verzia udalosti: Pád poľského lietadla uprostred ruského (rozumej nepriateľského územia) okamžite vyvolal (vždy chvalabohu následne vyvrátené) informácie o miznutí mobilov, tajných dokumentov mŕtvych poľských generálov. Do toho pán Górski s jeho „hoc nie stopercentnou istotou" (rozumej: "nevediac o žiadnych detailoch"!) o ruskej zodpovednosti. Vážení Poliaci, prosím potvrďte si v tieto tragické dni zas a znovu negatívny názor na ruského veľkého brata, ľudia ako poslanec PiSu Górski Vám v tom radi pomôžu, a prosím, voľte nás, a nie tých prekliatych liberálov čo sa bratajú s Nemcami, Rusmi alebo homosexuálmi, ako vietor zafúka.
Podľa niektorých nemenovaných (aké typické pre situáciu slobodného vnútrostraníckeho dialógu) poslancov Práva a Spravodlivosti strana komunikuje s voličmi na úrovni bulváru, denník Fakt (poľský Nový Čas) sa stal podstatným informačným kanálom pre styk s voličmi, brutalizácia jazyka a technické myslenie o politike normou. Len ako ukážka niektoré vybrané kapitoly optikou poslanca Górskeho: „homosexualita je ničomnosťou", Barack Obama ako prezident USA „koncom civilizácie bieleho človeka", naopak Ježiš Kristus by mal byť vyhlásený „poľským kráľom" (návrh zákona pre poľský Sejm z dielne Górskeho v roku 2006). Príznačné je i vypustenie informácie pre bulvárne alebo národno-katolícke médium (v prípade leteckej katastrofy Nasz Dziennik - podľa kritikov „bulvár tváriaci sa ako katolícky denník") a následné dementi zverejnené už len obecne (osobný web, zmienka na tlačovke) alebo v denníku ako je Gazeta Wyborcza (s úplne inou štruktúrou čitateľov). Pôvodný recipient šokujúcich a z fantáziou tvorených informácií "watchdogov" typu Artur Górski, sa k dementi pri troche šťastia nedostane, môže nerušene nažívať v bezpečne čiernobielo zafarbenom svete.
Každá politická strana má svojich podivínov, a rozhodne netvrdím ze zavedené stredoeurópske strany ako PiS, Smer, ČSSD, ODS sú mentálne v jednej kategórii ako SNS alebo napríklad svojho času Liga poľských rodín, republikáni Miroslava Sládka. Je ale smutné, že k rozhodujúcim mediálnym a následne volebným víťazstvám používajú špinavú taktiku à la Górski.
Pár príkladov:
Václav Klaus pred parlamentnými voľbami v roku 2002 hovorí o sudetských Nemcoch obsadzujúcich pohraničie v prípade víťazstva Miloša Zemana: „čelíme tlaku na změnu poválečného uspořádání v Evropě v symbolické, majetkové i právní rovině "(kto, kde a kedy pane prezidente??)", podľa Zemana hrozí to iste ak vyhrá Klaus. (Ani jeden z týchto politikov sa za svoje výroky neospravedlnil, ak už poobhliadneme od faktu, že je vôbec možné aby sa top politici bavili v takýchto idiotských kategóriách).
Jacek Kurski, poslanec PiSu z Pomoria (Gdaňsk a okolie), člen prezidentskej volebnej kampane Lecha Kaczynskeho v roku 2005, dáva po prvom kole (víťazi dlhodobý favorit Tusk), 10. októbra rozhovor pre bulvárny týždenník Angora: „Nič neviem isto. Seriózne zdroje na Pomorí hovoria o tom, že starý otec Tuska sa dobrovoľné prihlásil do Wehrmachtu. Na Pomorí sa často nútene vstupovalo do Wehrmachtu. Čokoľvek bolo z jeho starým otcom, neviním za to Donalda Tuska. Viním ho len za jedno, za tolerovanie klebiet na túto tému. Mal by to buď poprieť alebo potvrdiť, nie mlčať. To už nie je jeho súkromná záležitosť. Tusk nekandiduje na primátora Sopotu (časť Gdaňska kde žije Tusk s rodinou), ale na poľského prezidenta. Vyjasnenie tejto otázky je preto také dôležité, že Tusk v svojich historických článkoch často prezentuje nemecký pohľad. Robí tiež veľa pronemeckých gest." Na druhy deň večer (!) potom čo správa odrotovala vo všetkých médiách a tie riešia ci skutočne Tuskov starý otec bol dobrovoľníkom Wehrmachtu sa PiS na tlačovke dištancuje od Kurského slov. Kurski je odvolaný z volebného štábu, je mu pozastavene členstvo v strane. Preferencie Tuska klesajú v prieskumoch prvý krát pod preferencie Kaczynského. Pár dni neskôr seriózne denníky vyvracajú Kurského slova so zistením, že Jozef Tusk bol skutočne ako príslušník kaszubskej menšiny (slovansko-nemecké etnikum, Hitlerom určené na asimiliáciu, nacistickým armádnym velením zas ako kannonfutter pre frontu) členom Wehrmachtu - rukoval ako mnoho iných Kaszubov povinne, pod hrozbou trestu smrti. Neskôr sa pravdepodobne stáva po úteku členom poľskej armády v zahraničí (samotný Jozef Tusk nikdy o vojne nehovoril). 23. októbra voľby vyhráva Lech Kaczynski, podľa niektorých politológov práve kvôli Tuskovmu dedkovi. 14. novembra stranícky súd PiSu vracia členstvo Kurskému, trest ohraničuje na slovne napomenutie.
Prezidentské voľby v roku 2009, Iveta Radičová bilboardami a letákmi obvinená, z podpory autonomie južného Slovenska, viacnásobne napádaná, že je maďarskou kandidátkou politikmi SNS. Všeobecné ticho od ústavných činiteľov, z ktorých dvaja sú právnici, jeden bývalý ľudskoprávny expert, druhy docent práva (zhodou okolnosti v popise politickej funkcie majúci dodržiavanie rovných práv občanov SR - a teda i rovného práva na zachádzanie pre obyvateľov maďarskej národnosti, rovnako tak rovného práva na nediskrimináciu pre kandidátku Radičovú). Jedine suchá informácia o tom, že bilboardy o autonómii nie sú súčasťou kampane Smeru ani Gašparoviča. Satisfakciou pre poškodených môže byť ex post konštatovanie slovenskej polície, že došlo k trestnému činu spôsobenému neznámym páchateľom. Ale pravda, prácou vyťažení vládni činitelia sa nemôžu vyjadrovať ku každému trestnému činu, či nebodaj ho odsúdiť počas vyšetrovania.
Nepriateľ sa mení podľa lokality (zabiják Rus, expanzívny sudetský Nemec, autonomista Maďar), mediálny princíp zostáva všade rovnaký. Čím primitívnejšie, tým lepšie. Hovoriť o ekonomických alebo politických reformách je fajn, ale poistiť si víťazstvo je vždy najjednoduchšie útočením na najnižšie pudy voličov.
Budú stredoeurópske demokracie vyzerať počas nasledujúcich 20 rokov inak?
